Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia je psychický jav, ktorý prvýkrát opísal istý americký psychoanalytik v roku 1975. Pôvodne bol tento termín používaný v kontexte so závislými narkomanmi.

Dnes týmto syndrómom opisujeme obyčajných pracujúcich ľudí, upadnutých do letargie, prejavmi vyčerpania, bezmocnosti či až zúfalstva.

Syndróm vyhorenia sa teda vo väčšine prípadov týka práce. Pre vyhorenie je charakterizujúci dlhodobý stres, ktorý neskôr vyústi do psychického vyčerpania. Od depresie či obyčajnej únavy sa líši hlavne tým, že sa vzťahuje na konkrétnu pracovnú krízovú oblasť a dotyčný začína mať pochybnosti o zmysle svojej práce.

Typické príznaky syndrómu vyhorenia sú emotívneho typu ako napr. pocity bezmocnosti, ďalej taktiež poruchy koncentrácie, zabúdanie, problémy v medziľudských vzťahoch. Vyhorenie sa môže odraziť aj po fyzickej stránke – problémy so spánkom, jedlom, únava, vysoký krvný tlak.

Syndróm vyhorenia najčastejšie postihuje ľudí, ktorí sa počas výkonu práce často dostávajú do kontaktu s inými ľuďmi. “Rizikové” profesie sú teda napr. zdravotné sestry, učitelia, policajt atď.

Mohlo by vás zaujímať:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *
Pridajte komentár do diskusie a podelte sa o svoje skúsenosti.

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>